„Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!“
Biblia, List Galatským 6:7
Známy text. Chronicky známy. Dokonca jeho časť by sa dala definovať ako múdrosť starých materí. Zákon sejby a žatvy. Božie mlyny, ktoré melú pomaly, ale isto.
Keď som sa naposledy nad týmto textom zamýšľal tak mi prebleskol mysľou obraz bumerangu. Hračka, či nástroj na lov. Každý vieme, že bumerang sa vráti, a keď ho za vhodných poveternostných podmienok správne hodíme, tak môže odletieť pekne ďaleko, až ho nevidieť, a po nejakej chvíli sa objaví a vráti späť. A presne tak isto je to aj s naším konaním v živote.
Kráčame si svojím životom, denne urobíme desiatky rozhodnutí. Mnohé sú rutinné, niektoré ovplyvnia dlhšie obdobie nášho života a mnohé sú podstatné, ktoré určia naše ďalšie smerovanie. Každý máme svoj hodnotový rebríček, svedomie či princípy, ktoré viac či menej dodržujeme, a ktoré nás ovplyvňujú pri rozhodovaní sa o veciach. Jednu vec máme pri tom všetci spoločnú. Chceme sa rozhodnúť tak, aby sme z toho mali prospech dlhodobejší alebo kratší.
Kráčame si svojím životom, denne urobíme desiatky rozhodnutí. Mnohé sú rutinné, niektoré ovplyvnia dlhšie obdobie nášho života a mnohé sú podstatné, ktoré určia naše ďalšie smerovanie. Každý máme svoj hodnotový rebríček, svedomie či princípy, ktoré viac či menej dodržujeme, a ktoré nás ovplyvňujú pri rozhodovaní sa o veciach. Jednu vec máme pri tom všetci spoločnú. Chceme sa rozhodnúť tak, aby sme z toho mali prospech dlhodobejší alebo kratší.
Či chceme alebo nie, svedomie ktoré je v nás je akýmsi prirodzeným zákonom, ktorý je vpísaný do našich sŕdc, a ktorý, keď po prvý krát v niečom prekračujeme, tak to vieme zo 100% istotou a nikto nám nemusí hovoriť, že: „To je zlé, to nerob!“. Niekto ho prekročí len pár krát, niekto to má na každodennom poriadku. Rastieme. Veci na nás vplývajú a my sa rozhodujeme. Vekom veci pribúdajú a každým vedomím prekročením naše svedomie trochu otupíme. Na druhý krát sa v danej veci prekračuje ľahšie, tretí krát nám to už ani nepríde, až sa také konanie stáva súčasťou nás samých a svedomie umlčíme vlastnou hlúposťou.
Boh je ten, ktorý stvoril tento svet. Ktorý vpísal zákon do našich sŕdc tak, aby sme sa mohli vždy rozhodnúť dobre a ochrániť sa tak pred dôsledkami prešľapov, ktoré sú momentmi, keď vyhadzujeme vo svojom živote bumerang. Niekedy ho hodíme dosť nešikovne a on sa nám hneď vráti a klepne nás dobre po prstoch, prípadne udrie do hlavy a my sa hneď poučíme. V lepších prípadoch sa nám podarí uhnúť alebo ho úspešne chytiť a my sa vyhneme dôsledkom, ale s poučením. Postupne však bumerangy vyletujú v našom živote tak bravúrne, že už si ani často krát neuvedomujeme, že od nás idú ako rany z dela a letia ďaleko z nášho obzoru.
A tak si žijeme vo svojich neverách, klamstvách, odmietaní, zraňovaní, egoizme a zdá sa, že všetko sa darí a všetko pracuje pre nás. Keď tu zrazu odzadu doletí náš bumerang a v plnej sile nás trafí do chrbta alebo nám podlomí nohy. Už sme naň úplne zabudli, že sme ho kedysi vyhodili, ale on zo svojej dráhy nikdy nezišiel. V nemom úžase sa divíme, že čo sa nám to deje. Opúšťajú nás priatelia, rozpadáva sa nám manželstvo, niekoľkoročný priateľský vzťah je zrazu kvôli malichernosti na bode mrazu. Tu konflikt, tam kríza. Choroba, stres, nečakané výdavky. Bolesť na duši, sklamanie. Nejako sa to zrazu všetko kopí. Kde je ten boh? Prečo mi toto všetko robí? Prečo ma neochráni pred zlodejmi? Prečo musím byť chorý? Prečo ma opustil priateľ? Prečo ma nechala milenka? A tie vojny a chudoba všade okolo mňa?Ja takého boha vlastne ani nechcem, veď je krutý a zlý, a nasledujú ho aj tak samí pokrytci.
Zrazu máme plné ústa argumentov a dôvodov prečo sa na Boha vykašľať. A pri tom On je Ten, ktorý aj v týchto situáciách pri nás stojí a vystiera svoju ruku, ale my pre našu vlastnú slepotu nerobíme nič iné, len Mu vyčítame to, že nás dobiehajú naše vlastné bumerangy, s ktorými nemá nič spoločné, a dávame Mu to za vinu. Pritom stačí tak málo. Počúvnuť Jeho slovo, Jeho zákon vpísaný v nás a jednoducho nevyhodiť náš vlastný bumerang. Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!
Ale ešte je tu jedna pozitívna správa. Ak sme už aj povyhadzovali stovky bumerangov, ktoré sa na nás neľútostne rútia po svojej dráhe letu, nemusia doletieť až k nám a podťať nám nohy. Je tu totiž milosť, je tu riešenie ako do búrok šerých dní priniesť pokoj a slnečný jas. Pán Ježiš je Ten, ktorý vyniesol naše hriechy na drevo kríža, On je Ten, ktorý vidí každý jeden štart bumerangu a On je Ten, ktorý ak mu to dovolíme, tak siahne svojou rukou do dráhy nášho bumerangu a chytí ho ešte pred tým ako nás stihne zasiahnuť. Stačí tak málo, len Ho poprosiť o pomoc. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený.
Nebuďme hlúpi a nechajme zastaviť naše bumerangy skôr ako nás dostihnú... a ďalšie už vyhadzovať naozaj netreba.
Boh je ten, ktorý stvoril tento svet. Ktorý vpísal zákon do našich sŕdc tak, aby sme sa mohli vždy rozhodnúť dobre a ochrániť sa tak pred dôsledkami prešľapov, ktoré sú momentmi, keď vyhadzujeme vo svojom živote bumerang. Niekedy ho hodíme dosť nešikovne a on sa nám hneď vráti a klepne nás dobre po prstoch, prípadne udrie do hlavy a my sa hneď poučíme. V lepších prípadoch sa nám podarí uhnúť alebo ho úspešne chytiť a my sa vyhneme dôsledkom, ale s poučením. Postupne však bumerangy vyletujú v našom živote tak bravúrne, že už si ani často krát neuvedomujeme, že od nás idú ako rany z dela a letia ďaleko z nášho obzoru.
A tak si žijeme vo svojich neverách, klamstvách, odmietaní, zraňovaní, egoizme a zdá sa, že všetko sa darí a všetko pracuje pre nás. Keď tu zrazu odzadu doletí náš bumerang a v plnej sile nás trafí do chrbta alebo nám podlomí nohy. Už sme naň úplne zabudli, že sme ho kedysi vyhodili, ale on zo svojej dráhy nikdy nezišiel. V nemom úžase sa divíme, že čo sa nám to deje. Opúšťajú nás priatelia, rozpadáva sa nám manželstvo, niekoľkoročný priateľský vzťah je zrazu kvôli malichernosti na bode mrazu. Tu konflikt, tam kríza. Choroba, stres, nečakané výdavky. Bolesť na duši, sklamanie. Nejako sa to zrazu všetko kopí. Kde je ten boh? Prečo mi toto všetko robí? Prečo ma neochráni pred zlodejmi? Prečo musím byť chorý? Prečo ma opustil priateľ? Prečo ma nechala milenka? A tie vojny a chudoba všade okolo mňa?Ja takého boha vlastne ani nechcem, veď je krutý a zlý, a nasledujú ho aj tak samí pokrytci.
Zrazu máme plné ústa argumentov a dôvodov prečo sa na Boha vykašľať. A pri tom On je Ten, ktorý aj v týchto situáciách pri nás stojí a vystiera svoju ruku, ale my pre našu vlastnú slepotu nerobíme nič iné, len Mu vyčítame to, že nás dobiehajú naše vlastné bumerangy, s ktorými nemá nič spoločné, a dávame Mu to za vinu. Pritom stačí tak málo. Počúvnuť Jeho slovo, Jeho zákon vpísaný v nás a jednoducho nevyhodiť náš vlastný bumerang. Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!
Ale ešte je tu jedna pozitívna správa. Ak sme už aj povyhadzovali stovky bumerangov, ktoré sa na nás neľútostne rútia po svojej dráhe letu, nemusia doletieť až k nám a podťať nám nohy. Je tu totiž milosť, je tu riešenie ako do búrok šerých dní priniesť pokoj a slnečný jas. Pán Ježiš je Ten, ktorý vyniesol naše hriechy na drevo kríža, On je Ten, ktorý vidí každý jeden štart bumerangu a On je Ten, ktorý ak mu to dovolíme, tak siahne svojou rukou do dráhy nášho bumerangu a chytí ho ešte pred tým ako nás stihne zasiahnuť. Stačí tak málo, len Ho poprosiť o pomoc. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený.
Nebuďme hlúpi a nechajme zastaviť naše bumerangy skôr ako nás dostihnú... a ďalšie už vyhadzovať naozaj netreba.
1 komentár:
..ešte mi napadlo,že tie povyhadzované bumerangy niekedy triafaju aj ľudi v našej blizkosti,či možno skôr,ked uhybame pred tym čo sme vyhodili,tak zražame tych ľudi naokolo..
Zverejnenie komentára