Volil som Fera...

     Pôjdem najskôr trochu do histórie a odtajním svoje hlasovanie za posledných pár rokov. Posledné dve voľby do NR SR som volil KDH. Posledné dve voľby Prezidenta SR som volil pána Mikloška a v mysli som rozmýšľal, čo s voľbami do NR SR o rok, a zvažoval som KDS, i keď už ma vyrušilo pár výstupov nazývaných konzervatívnymi, ale posledné dni po prvom kole prezidentských volieb ma už asi vyrušili definitívne.

     Som veriaci človek, kresťan, pretože verím v Pána Ježiša Krista ako Pána, Spasiteľa a Boha.

     Zároveň si myslím, že som pravicovo orientovaný, čo sa týka vnímania ekonomických otázok.

     November 1989 som zažil ako tretiak na základnej škole a dodnes si živo pamätám ako sme pozerali s rodičmi TV prenosy z námestí, aj to ako moji rodičia išli prvý krát v roku 1990 slobodne voliť a ja s nimi sa pozrieť. Tú atmosféru si pamätám veľmi živo, aj keď som bol vtedy dieťa. Pieseň Sľúbili sme si lásku mám v pamäti dodnes a tiež sa hrozím toho, že hodnoty a myšlienky tých dní sme sami pošliapali a jediné, čo nás majoritne zaujíma je ako mať viac.

     Taktiež považujem homosexualitu za problém a hriech, ktorý je riešiteľný, ale nie ignorovaním faktu, že ide o neprirodzenú, sebeckú a na spoločnosť nezdravo vplývajúcu formu spolužitia. Napriek tomu s homosexuálmi komunikujem a nemyslím si, že by boli občanmi druhej triedy alebo žeby ich hodnota ako ľudí bola nejakým spôsobom menšia. Deficit lásky vnímaný jedincom sa však touto cestou naplniť nedá.

     Osobne som tiež za úplný zákaz potratov, pretože ak je aj dieťa nechcené alebo počaté za okolností, ktoré s počatím v atmosfére lásky a prijatia druhého nemajú nič spoločné, je tu spôsob ako dať takémuto človeku priestor byť plne milovaným.

     Rozhodol som sa, že idem v druhom kole prezidentských volieb voliť Ivetu Radičovú. Idem ju voliť preto, že je ženou, ktorú som vnímal popri jej manželovi Stanovi Radičovi už niekoľko rokov ako otvorenú osobu. Videl som ju v novembri 89 stáť na správnej strane barikád. Videl som ju uvažovať a rozmýšľať. Nezaznamenal som v jej verejnom pôsobení zatiaľ žiadne spreneverenie sa hodnotám, ktoré hlása. Videl som ju nesúhlasiť aj s jej straníckymi kolegami. Vie formulovať to, čo chce povedať a pomenovať. Nevyhýba sa konfrontácii a je človekom napriek tomu, že je v politike.

     Zarazil ma postoj pána Mikloška k pani Radičovej po prvom kole volieb a žiaľ musím povedať, že ma to prekvapilo a poviem to aj tvrdšie – sklamalo. Je mi jasné, že kresťanský pohľad (katolícky ešte viac) je v dnešnej dobe žiaľ menšinovým, napriek tomu, že je v mojom vnímaní sveta správnym. Sám Pán Ježiš povedal, že ochladne láska mnohých. Tiež povedal, že čím bude bližšie Jeho druhý príchod na Zem, tým budú ľudia horší (milujúci peniaze, neposlušní rodičom, svárliví, nemravní, ...). A máme to tu všade okolo seba v priamom prenose. Taktiež mi je jasné, že aj keď je menšinový, tak nemôžeme z neho ustúpiť, pretože sa plní to, čo Boh povedal a je to čas kedy treba o to viac sa držať Jeho Slova. Nechápem však prečo to takýmto nevhodným spôsobom, ako sa to deje, vnášať do svetských záležitostí ako je voľba prezidenta.

     Pán Ježiš a sv. Pavol žili v dobe cisárov, kráľa Herodesa a im podobných, ktorí sú históriou opísaní ako skazení a nemravní. Praktiky na cisárskom dvore v časoch slávneho Ríma sú všeobecne známe a praktiky provinčných kráľov ako bol Herodes podobne, a predsa Pán Ježiš hovorí:

 „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi; čo je Božie, Bohu.“,

 a sv. Pavol vo svojom liste pridáva:

 „Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom. Kto sa teda protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví; a tí, čo sa protivia, priťahujú si súd. Lebo vladári nie sú na postrach tým, čo dobre činia, ale tým, čo zle činia. Chceš sa nebáť vrchnosti? Čiň dobre a budeš mať chválu od nej. Veď je služobníkom Božím tebe k dobrému. Ale keď zle robíš, boj sa! Lebo nie nadarmo nosí meč. Božím služobníkom je totiž, vykonávateľom hnevu nad tým, čo zle robí. Preto sa jej treba podriadiť nielen pre hnev (Boží), ale aj pre svedomie. Veď preto platíte aj daň, lebo sú to Boží služobníci, práve tomuto povolaniu trvale oddaní. Dávajte každému, čo ste komu podlžní: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť.“.

Ústava SR hovorí: „Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách...“. Keďže som občanom SR, tak idem voliť. Ústava tiež hovorí, že do druhého kola postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov získaných v prvom kole, preto si musím vybrať z týchto dvoch. Prečo mi ale chce niekto podsunúť, že ak budem voliť jedného alebo druhého tak odobrím ich hriechy. Vladári tu boli, sú, aj budú. Rozdiel medzi dnešnou dobou a časmi Pána Ježiša je v tom, že dnes si ich volíme sami. Zachytil som verejné vyhlásenia typu, že Iveta Radičová žije vo verejnom konkubináte. Potom ešte aj tvrdšie vyjadrenia typu, že je smilnica. Nepoznám súkromný život pani Radičovej, len to, čo vidím v médiách. Ak je pravda, že je kresťanka, ako to uvádza vo svojom profile na Facebooku, teda pozná Krista, a žije v nemanželskom zväzku s pánom Riapošom, tak ju môžem len vyzvať ako jej brat v Pánovi, aby učinila pokánie a napravila tento hriech vo svojom živote. Ak Krista nepozná, tak ju miesto Krista prosím nech sa zmieri s Bohom. Nič to však nemení na tom, že sa môže stať vladárkou a ani to nie je niečo, prečo by som jej nemohol dať hlas vo voľbách. Dať niekomu hlas vo voľbách neznamená s ním na 100% súhlasiť. Volíme svetskú moc, a preto sa nedajme oklamať kadejakými hrami o väčších a menších zlách. Človek je hriešny a môže sa zmeniť. Je mojou túžbou, aby sme mali prezidenta, ktorý bude jedno s Pánom. Javí sa to však, že v druhom kole to tak nebude, ale nič nie je skončené okrem diela spásy. Preto som sa rozhodol voliť Ivetu Radičovú a naplniť potom slová sv. Pavla:

 „Predovšetkým teda napomínam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti. Toto je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu.“

    Cesta rozdeľovania sa a vyhraňovania sa voči všetkým a všetkému nie je správnou cestou. A už vôbec nie naivné očakávanie svätých kritérií od ľudí, ktorý Boha nepoznajú ako Otca a uchádzajú sa o svetský post. Treba si zachovať svoju tvár a byť pevne zakorenený v Kristovi, ale to neznamená nekomunikovať a nespolupracovať s inými, resp. ich odsudzovať. Dajme milosť, tak ako sme ju dostali my. Nesúďme, pretože súd nám nepatrí. Ale rozsudzujme v Duchu Svätom a budeme soľou a svetlom. Byť za každú cenu vyhranení a svojou pýchou rúcať, miesto budovania nikomu neosoží, len vlastnému egu. Kto sme bez hriechu, hoďme kameňom.

Tento článok je pokusom o vysvetlenie môjho postoja, prečo nevidím problém v tom ak pôjdem v druhom kole voliť. Nie je to zhodnotenie princípu voľby a morálnosti kandidátov, či autorít všeobecne.