Veď takto hovorí Svätý Izraela: "Preto, že ste opovrhli týmto slovom, dúfate v násilie a zvrátenosť a spoliehate sa na ne. Táto neprávosť sa vám stane otvorenou trhlinou na vysokom múre, čo sa už-už zosype, jeho pád príde zrazu a náhle.
Rozbije sa ako hlinený hrniec, nľútostne tresknutý, takže sa v jeho črepoch nenájde úlomok na odoberanie ohňa z vatry alebo načieranie vody z mláky." Takto hovotí Pán, Hospodin, Svätý Izraela: "V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v stíšení a dôvere bude vaša sila, ale vy nechcete, hovoríte: 'Nie! Utečme na koňoch!' - Budete teda utekať! 'Na rýchlych koňoch uháňajme!' - Rýchli budú aj vaši prenasledovatelia! Tisíc z vás zuteká pred hrozbou jedného, a pred hrozbou piatich utečiete všetci, kým nezostanete ako opustený stožiar na vrchole hory a ako znak na pahorku."
Preto Hospodin čaká, aby sa zmiloval nad vami, a vstáva, aby vás omilostil, veď Hospodin je Bohom práva. Blahoslavení sú všetci, čo Ho očakávajú. Ľud na Sione, ty, čo bývaš v Jeruzaleme, nebudeš viac plakať. Iste sa nad tebou zľutuje, keď budeš k nemu volať; keď ťa bude počuť, odpovie ti. Pán vám síce dával chlieb úzkosti a vodu útlaku, ale tvoj Učiteľ sa už neschová. Na vlastné oči uvidíš svojho Učiteľa a na vlastné uši budeš počuť za sebou slovo: "Toto je cesta, kráčajte po nej!" - hoci ty by si chcel ísť napravo alebo naľavo. Nečistými sa ti stanú tvoje modly potiahnuté striebrom a pozlátené uliate sošky. Ako nečisté ich odhodíš a povieš: "Von!" Zošle dážď na tvoje osivo, ktoré zaseješ na poli, a chlieb z úrody poľa bude výdatný a výživný. V ten deň sa bude pásť tvoje stádo na šírej lúke. Voly a osly, čo obrábajú zem, budú žrať výdatné solené krmivo zo zrna preosiateho lopatou a vejačkou. Na každom vysokom vrchu a na každom vyvýšenom kopci budú potoky, vodné prúdy v deň veľkého vraždenia, keď budú padať veže. Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka, svetlo slnka bude sedemkrát silnejšie ako svetlo siedmich dní; v deň, keď Hospodin obviaže zlomeninu svojho ľudu a vylieči mu uštedrené rany.
Biblia, Izaiáš 30:12-26
- - -
Tento text mi posledné týždne stále vŕta hlavou. Pre mňa je zobrazením pre človeka paradoxného správania Boha. Na jednej strane "odsúdenie" byť prenasledovanými za neposlušnosť Božiemu zákonu. Prejav stravujúceho ohňa, spravodlivej odplaty, vzbudzujúci bázeň pred Hospodinom. Hrozný Boh, ktorému keď sa niečo alebo niekto postaví do cesty, tak niet úniku pred spravodlivým trestom. A v tomto bode pri rozmýšľaní o Bohu, kresťanstve a viere mnohí zamrznú. Nejdú ďalej a sa rozhnevajú alebo rezignujú. Ale tu to nekončí.
Pokračuje odhalenie Jeho charakteru, ktorý je milosrdný, očakávajúci na návrat roztrúsených. Vykreslenie túžby Boha po človeku, čakania na svojich miláčikov, ktorých túži požehnať. Boh, ktorý chce zaplaviť spálené ako príval vody, ktorý občerství a dá vzrast novému. Odpovedajúci Boh každému kto sa pýta, každému kto hľadá. Boh meniaci okolnosti z trápenia na požehnanie. Boh dávajúci východiská zo zdanlivo neriešiteľných situácii.
A tak sa už len pýtam, v čom ešte musím ja ostať opusteným stožiarom, aby som začal volať na Hospodina? Boha, ktorý keď začuje môj krik, tak odpovie. Aká skutočnosť môjho života je koňom, na ktorom chcem utekať preč od Jeho svätosti? Čo sú moje striebrom potiahnuté modly, ktorým potrebujem povedať: "Von!"? Aby som mohol zakúsiť ako sa dotýka mojich rán, a moju púšť mení na horskú bystrinu.
Ďakujem Ti Pane Ježiši, že k Tvojmu krížu môžem toto všetko zložiť a Ty prídeš ako príval vody, ktorá schladí oheň hriechu spaľujúceho moje vnútro.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára